História

Osídlenie Krásnej Vsi

siaha až do praveku. Svedčia o tom archeologické nálezy z mladšej doby kamennej (eneolit, 2000 r. pr. n.l.), a mladšej doby bronzovej (1300-900 r. pr. n.l.), z ktorej pochádza lužické žiarové a mohylové pohrebisko v Krásnej Vsi. Pohrebisko lužickej kultúry bolo odkryté v rokoch 1935 – 1938 v priestore cintorína.

    
Vykopávky uskutočňoval v štyroch etapách prof. dr V. Budinský – Kricka. V uvedených rokoch bolo v Krásnej Vsi odokrytých 40 mohýl a 8 plochých hrobov. Menší počet plochých hrobov a možno i mohýl bol ešte pred výskumom zničený. Na základe zistených skutočností tu bolo pochovaných najmenej 73 jedincov na ploche 250 x 60 m.

Mohyly mali rozdielne rozmery. Z vápencového kamena bol vyložený veniec v priemere 650 – 700 cm. Uprostred v kruhu v tmavej priehlbine na vápencovom kameni bola nádoba s popolom a vedľa nádoby aj za hrsť drveného uhlia.V niektorých urnách sa našli aj nezhorené kosti spopolnených ľudských tiel. Popolnice, obvykle zapustené do zeme, bývali prikrývané najčastejšie masami, ale aj inými nádobami i kamennými doskami. Súčasť hrobu tvorili milodary pozostávajúce z väčšej casti z keramiky a bronzových predmetov, v niektorom prípade až do 20 kusov, ale vo väčšine len 3-5 kusov. Bol to doposial najväčší preskúmaný mohylník lužickej kultúry na Slovensku.

Územie obce sa spomína r. 1208 ako “zem Basman” v listine nitrianského župana Tomáša. V listine sa rieši spor trenčianskeho šľachtica Benedikta s nitrianským biskupom pre majetky v okolí Trenčína, ktoré údajne nitrianský biskup neoprávnene vlastní.

Krásna Ves sa v listine uvádza ako Basman. Bol to jej najstarší známy názov písaný odvtedy v rôznych podobách (Bazna, Basna), ktorý sa udržal až do 16. storocia. Avšak názov Basna sa používal už vela desatrocí pred Basom. Pôvodný názov sa dáva tiež do súvislosti s horským masívom v katastri obce, pomenovaným Baské (Baskov kamen), ktorý tvorí hranicu s okresom Trenčín. Terajší názov Krásna Ves sa prvý krát v dnešnej podobe uvádza už v roku 1532 v daňovom súpise Trenčianskej stolice (Krásnaves). Neskôr sa častejšie stretávame s názvom Krásna (1549), Krásno (1598) a to aj so starším názvom Basna, až takmer do konca 19. storočia. V období silnej maďarizácie ku koncu 19. storocia dostala obec úradný madarský názov “Bankaraszna”. Po roku 1913 nesie názov Krásnejsa a po vzniku prvej CSR aj druhý názov Krásna Ves. V roku 1927 došlo k definitívnemu ustáleniu názvu obcí a osád v celej republike a od toho roku sa už dnešný názov obce Krásna Ves nezmenil.

Obce slatinskej doliny a rok ich prvej písomnej zmienky:

• Krásna Ves 1208
• Prusy 1208
• Podlužnay 1295
• Slatina nad Bebravou 1332
• Timoradza 1355
• Slatinka nad Bebravou 1481
• Ľutov 1389
• Čierna Lehota 1389
• Šipkov 1389
• Zlobiny 1389
• Trebichava 1396

Richtári a starostovia OU v Krásnej Vsi od roku 1903:

• Štefan Tuchyňa 1903-1909
• Ján Tuchyňa 1909-1913
• Ján Bučko 1917-1923
• Jozef Kolárovič 1923-1927
• Jozef Tuchyňa 1927-1938
• Ján Mišák 1938-1940
• Peter Dvorský 1940
• Ján Mišák 1940-1942
• Ján Mišák 1944-1945
• Štefan Bučko 1945-1946
• Štefan Filin 1946-1948
• Štefan Bučko 1948
• Ján Peťovský 1948-1950
• Štefan Bučko 1951-1957
• Štefan Bačik 1957-1965
• Vincent Žabár 1965-1982
• Mária Matejová 1982-1994
• Ing. Milan Došek 1994 -