siaha až do praveku. Svedčia o tom archeologické nálezy z mladšej doby kamennej (eneolit, 2000 r. pr. n.l.), a mladšej doby bronzovej (1300-900 r. pr. n.l.), z ktorej pochádza lužické žiarové a mohylové pohrebisko v Krásnej Vsi. Pohrebisko lužickej kultúry bolo odkryté v rokoch 1935 – 1938 v priestore cintorína.

Vykopávky uskutočňoval v štyroch etapách prof. dr V. Budinský – Kricka. V uvedených rokoch bolo v Krásnej Vsi odokrytých 40 mohýl a 8 plochých hrobov. Menší počet plochých hrobov a možno i mohýl bol ešte pred výskumom zničený. Na základe zistených skutočností tu bolo pochovaných najmenej 73 jedincov na ploche 250 x 60 m.

Mohyly mali rozdielne rozmery. Z vápencového kamena bol vyložený veniec v priemere 650 – 700 cm. Uprostred v kruhu v tmavej priehlbine na vápencovom kameni bola nádoba s popolom a vedľa nádoby aj za hrsť drveného uhlia.V niektorých urnách sa našli aj nezhorené kosti spopolnených ľudských tiel. Popolnice, obvykle zapustené do zeme, bývali prikrývané najčastejšie masami, ale aj inými nádobami i kamennými doskami. Súčasť hrobu tvorili milodary pozostávajúce z väčšej casti z keramiky a bronzových predmetov, v niektorom prípade až do 20 kusov, ale vo väčšine len 3-5 kusov. Bol to doposial najväčší preskúmaný mohylník lužickej kultúry na Slovensku.

Územie obce sa spomína r. 1208 ako “zem Basman” v listine nitrianského župana Tomáša. V listine sa rieši spor trenčianskeho šľachtica Benedikta s nitrianským biskupom pre majetky v okolí Trenčína, ktoré údajne nitrianský biskup neoprávnene vlastní.

Krásna Ves sa v listine uvádza ako Basman. Bol to jej najstarší známy názov písaný odvtedy v rôznych podobách (Bazna, Basna), ktorý sa udržal až do 16. storocia. Avšak názov Basna sa používal už vela desatrocí pred Basom. Pôvodný názov sa dáva tiež do súvislosti s horským masívom v katastri obce, pomenovaným Baské (Baskov kamen), ktorý tvorí hranicu s okresom Trenčín. Terajší názov Krásna Ves sa prvý krát v dnešnej podobe uvádza už v roku 1532 v daňovom súpise Trenčianskej stolice (Krásnaves). Neskôr sa častejšie stretávame s názvom Krásna (1549), Krásno (1598) a to aj so starším názvom Basna, až takmer do konca 19. storočia. V období silnej maďarizácie ku koncu 19. storocia dostala obec úradný madarský názov “Bankaraszna”. Po roku 1913 nesie názov Krásnejsa a po vzniku prvej CSR aj druhý názov Krásna Ves. V roku 1927 došlo k definitívnemu ustáleniu názvu obcí a osád v celej republike a od toho roku sa už dnešný názov obce Krásna Ves nezmenil.